once upon a dream, vol.1

 Leto beží a ja mu vravím: "Leto, nebež!". Už je tu čochvíľa koniec prvého júlového týždňa a ja som zo svojich letných plánov splnila minimum. A to som už mala mať na rováši filmový festival vo Varoch (nevyšlo) a Budapešť (druhé nevyšlo). Ale stále sa upokojujem myšlienkou, že na všetko je dosť času. A veru aj je.

 Keď mi už nevychádzajú väčšie plány, uskutočňujem tie menšie. A síce varím (skoro každý deň, pozor pozor!) a hýbem sa každý takmer každý deň a strašne ma to baví! Hlavne bicykel. Aj keď mám potom cyklistické nohy ako Sagan (modrina sem, modrina tam. a ešte tam. a tam.), ale vždy sa perfektne vyvetrám a s alt-J v ušiach sa mi šlape najlepšie.

 Tento víkend som si splnila jeden plánik, ktorý som si pred letom len tak v hlave uskutočnila a síce, že chcem vyliezť na Ostrvu. Ostrva je taký kopček v Tatrách, ktorý má okolo 1980 metrov nad morom, dosť nevýrazný, v masíve asi piatich Ostŕv (predných, zadných, stredných). Najlepšie je začať na Popradskom plese a vyštverať sa hore po serpentínach tak za hodinku (za hodinku aj štvrť, ak máte od trištvrťky kopca po každej zatáčke prestávku na hryz z keksíka), ale vraj sa dá aj z druhej strany od Batizovského plesa. My sme šli z PP plesa a bolo to super! Najkrajšie je, ako sa po každej prekonanej zatáčke otvára pred očami jedna dolina za druhou (ale iba dve, viac nie) a vy šlapete a všade sú šutre a vy už máte tých šutrov plné zuby (a to vás ešte čaká cesta späť), ale ten zážitok je neskutočný. A tak idete a idete a napokon, ak všetko dobre dopadne (ak si nešliapnete na jazyk, alebo nedostanete krízu z rýchlo prekonávanej nadmorskej výšky), dostanete sa do sedla pod Ostrvou a tým sa vám naskytne pohľad na Kráľovu hoľu a všetky dedinky tam dole (samé Š-Šuňava a Štrba a ešte aj Štrbské pleso) a Lopušnú dolinu a jednoducho všetko, čo tam dole je. No pohľad na opačnú stranu je čarovnejší. Pozeráte sa zvrchu (ale žiadne vyvyšovanie, hej?) na PP pleso a chatu a na Zlomiskovú dolinu a Veľké Hincovo pleso, na ktorého úrovni sa práve nachádzate a všade sú vodopády a vy sa pozeráte dole na tých mravčekov, ktorí sa terigajú hore, s dobrým pocitom si nakrájate bratislavskú klobásu s cibuľou a so syrom, vyvalíte sa na trávu a hovoríte si, ako je len na tom svete krásne (až kým si neuvedomíte, že všetci ľudia naokolo telefonujú, alebo čumia do mobilov. aren't you sick of this??). Ale je to naozaj čarovné!

 A potom vás čaká cesta naspať, počas ktorej si uvedomíte, ako neznášate šutre a že už v živote žiadny nechcete vidieť a všetkých, ktorí sa pýtajú, ubezpečujete, že už je to len kúsok a frajersky dodáte, že to je úplne v pohode výšľap, žiadne stresy a potom si dva dni nesadnete na zadok, lebo karma je bitch (alebo tie šutre, teraz neviem). 

 Takže, Ostrva je zdolaná! Počasie nám prialo, v Sintre mali bratislavskú klobásu a nemuseli sme využiť poistenie do hôr-to všetko považujem za úspech a som na nás pyšná, že sme to zvládli :)

Poriadne užívajte voľna a slniečka a chytajte bronz, kým sa dá! :)

I. ♡