once upon a dream vol.2 a.k.a. keď si bola v Budapešti, bola si aj v Budíne, či len v Pešti?

Ráno to bolo náročné. Budík mi zvonil o piatej, o štvrť na šesť na mňa v kúpeľni zaútočil nočný motýľ a o trištvrte na šesť som už kráčala na šalinu. Napoly prebudená som si zabudla označiť lístok, takže som sa na stanicu previezla zadarmo (som rebel, darmo). O šiestej som mala kúpený nechutne drahý lístok na EC (asi bol zo zlata alebo čo) a o šesť desať som sedela vo vlaku. V Nových Zámkoch ku mne pristúpila moja spoločnosť a o pol jedenástej sme spolu vystúpili v Keleti. Pred nami sa rozkladala Budapešť.

 Trošku som pred výletom sondovala na internete nejaké tipy/pikošky/odporúčania o Budapešti, no nie všetky sa dajú za 7 hodín túlania stihnúť. Navyše keď k tomu prirátam polhodinové sedenie v parku s jahodovým džemom a chlebom a vysedávanie na múroch pri Buda Castle.

 Tu sú moje postrehy zo sedem-hodinovej Budapešti:

 1. Najkrajšie miesto je pre mňa určite to, odkiaľ vidno Reťazový most, Parlament a prirodzene Dunaj a to sú práve spomínané hradby pri Buda Castle. Dajú sa odtiaľ robiť krásne fotky, dokonca aj kde-tu panoráma a hlavne nasávať ten budapeštiansky vzduch a pozerať na tie nádherné oblaky, ktoré sú čarovnejšie ako všetky, ktoré som doteraz videla.

    

    2. Najlepšie miesto na fotenie je vraj pod Reťazovým mostom a tak sme tam zavítali a je to naozaj tak. Keď si odmyslím fakt, že v Budapešti je problém urobiť fotku tak, aby tam neboli autá, znalosti orezávania fotiek mám, takže som sa cez to nejako prehryzla.

    3. Metro v Budapešti je najkrajšie, aké som kedy videla. Maličké, historické, kovové. Pripomínalo mi architektúru z doby priemyselnej revolúcie (aj keď neviem, či taká existuje), ozaj nádhera.

    4. Budapeštianske uličky ma mali očariť svojou pompéznosťou, no asi som sa pohybovala po nesprávnej časti Pešti, lebo ma extra neočarili. Videla som iba jeden pekný balkón a zopár krásnych alejí.

    5. Mena je tam šialená, forinty sú tak strašne slabé, že v zmenárni sa v pohode stane, že za 1800 českých korún vyfasujete 16 000 forintov. Poviem vám, 16 000 som ešte vo vrecku nemala. A ešte nikdy som za záchody neplatila takú naoko vysokú cenu a síce 250 forintov. A fľaška vody na Buda Castle za 400. Trošku šiši.

    6. Na pivo sme sa zastavili v Szimple, čo je najviac cool trošku dosť hipsta podnik, ktorý ma na jednej strane úplne nadchol, na druhej strane som z neho mala dosť zmiešané pocity. Stále som čakala, kedy na mňa čo spadne (pavúk, kúsok omietky), no perfektne som si tam oddýchla a pohybovali sa tam strašne cool ľudia. (Jedni, zrejme Angličania, mi popriali „good night“, keď som na moment zatvorila oči.)

    (http://www.szimpla.hu/)

    7. Keleti je hlavná železničná stanica, ktorá na vás už z diaľky dýcha svojou veľkoleposťou a sú v nej úžasne prepojené jej dve stránky-historická a moderná. Nie je tu žiadny problém s nákupom lístku, každý tu vie po anglicky, sú tu zmenárne a keď sa od hlavného vchodu vydáte po dlhej rovnej ceste, asi po 30 minútach prídete k Dunaju (prinajhoršom sa na pol ceste občerstvíte v Szimple). Nemáte sa kde stratiť.

    8. V Budapešti majú krásne mosty. Minimálne 2.

 A čo som si po tomto výlete uvedomila? No asi len toľko, že Budapešť sa nedá obehať za 7 hodín a že je potreba stráviť tu minimálne niekoľko dní, aby človek získal akú-takú predstavu. Je to nádherné mesto, no musí sa mu venovať dostatok času, aby sa jej pravá krása objavila v tom najlepšom svetle. A to aj napriek tomu, že bude počas vášho výletu zamračené.

Prajem všetkým pekný večer, taký domalinova ;)

I. ♡

once upon a dream, vol.1

 Leto beží a ja mu vravím: "Leto, nebež!". Už je tu čochvíľa koniec prvého júlového týždňa a ja som zo svojich letných plánov splnila minimum. A to som už mala mať na rováši filmový festival vo Varoch (nevyšlo) a Budapešť (druhé nevyšlo). Ale stále sa upokojujem myšlienkou, že na všetko je dosť času. A veru aj je.

 Keď mi už nevychádzajú väčšie plány, uskutočňujem tie menšie. A síce varím (skoro každý deň, pozor pozor!) a hýbem sa každý takmer každý deň a strašne ma to baví! Hlavne bicykel. Aj keď mám potom cyklistické nohy ako Sagan (modrina sem, modrina tam. a ešte tam. a tam.), ale vždy sa perfektne vyvetrám a s alt-J v ušiach sa mi šlape najlepšie.

 Tento víkend som si splnila jeden plánik, ktorý som si pred letom len tak v hlave uskutočnila a síce, že chcem vyliezť na Ostrvu. Ostrva je taký kopček v Tatrách, ktorý má okolo 1980 metrov nad morom, dosť nevýrazný, v masíve asi piatich Ostŕv (predných, zadných, stredných). Najlepšie je začať na Popradskom plese a vyštverať sa hore po serpentínach tak za hodinku (za hodinku aj štvrť, ak máte od trištvrťky kopca po každej zatáčke prestávku na hryz z keksíka), ale vraj sa dá aj z druhej strany od Batizovského plesa. My sme šli z PP plesa a bolo to super! Najkrajšie je, ako sa po každej prekonanej zatáčke otvára pred očami jedna dolina za druhou (ale iba dve, viac nie) a vy šlapete a všade sú šutre a vy už máte tých šutrov plné zuby (a to vás ešte čaká cesta späť), ale ten zážitok je neskutočný. A tak idete a idete a napokon, ak všetko dobre dopadne (ak si nešliapnete na jazyk, alebo nedostanete krízu z rýchlo prekonávanej nadmorskej výšky), dostanete sa do sedla pod Ostrvou a tým sa vám naskytne pohľad na Kráľovu hoľu a všetky dedinky tam dole (samé Š-Šuňava a Štrba a ešte aj Štrbské pleso) a Lopušnú dolinu a jednoducho všetko, čo tam dole je. No pohľad na opačnú stranu je čarovnejší. Pozeráte sa zvrchu (ale žiadne vyvyšovanie, hej?) na PP pleso a chatu a na Zlomiskovú dolinu a Veľké Hincovo pleso, na ktorého úrovni sa práve nachádzate a všade sú vodopády a vy sa pozeráte dole na tých mravčekov, ktorí sa terigajú hore, s dobrým pocitom si nakrájate bratislavskú klobásu s cibuľou a so syrom, vyvalíte sa na trávu a hovoríte si, ako je len na tom svete krásne (až kým si neuvedomíte, že všetci ľudia naokolo telefonujú, alebo čumia do mobilov. aren't you sick of this??). Ale je to naozaj čarovné!

 A potom vás čaká cesta naspať, počas ktorej si uvedomíte, ako neznášate šutre a že už v živote žiadny nechcete vidieť a všetkých, ktorí sa pýtajú, ubezpečujete, že už je to len kúsok a frajersky dodáte, že to je úplne v pohode výšľap, žiadne stresy a potom si dva dni nesadnete na zadok, lebo karma je bitch (alebo tie šutre, teraz neviem). 

 Takže, Ostrva je zdolaná! Počasie nám prialo, v Sintre mali bratislavskú klobásu a nemuseli sme využiť poistenie do hôr-to všetko považujem za úspech a som na nás pyšná, že sme to zvládli :)

Poriadne užívajte voľna a slniečka a chytajte bronz, kým sa dá! :)

I. ♡